začiatky bývajú ťažké. Však nie, ak začínate už tridsiaty krát.
Zas a znova ma začala omínať myšlienka, že si založím blog. Písanie ma vždy neuveriteľne bavilo, aj baví avšak moje blogy mali životnosť asi ako tričko z výpredaju. Chvíľu sa z neho tešíte, potom však aj zabudnete prečo ste ho kúpili a nakoniec skončí na poličke ktorú ste v hlave označili ako "veci ktoré si už nikdy neoblečiem, ale nejdem ich vyhadzovať". Tento krát však verím, že to dopadne inak (aspoň v to teda dúfam).
Ďalším dôvodom, prečo som sa znovu ocitla tváre v tvár blogspotu sú Vianoce. Možno sa teraz polka z vás pozastaví. Vianoce? čože? No áno, Vianoce. Konkrétne dnes je teda prvá adventná nedeľa. A ako som tak dnes sedela pri stole, listovala časopis a zažínala prvú adventnú sviečku, spomenula som si na jeden okamih, asi dva roky dozadu. Presne v období adventu som narazila na jeden blog. Nie veľmi populárny. Malý blog s rozkošným dizajnom plný všelijakých článkov. Nedočkavo som rozklikávala ďalší a ďalší a hltala som každé slovo. Bol písaný na spôsob denníčku s nejakými úvahami, fotkami, recenziami... Pomyslela som si, aké je to skvelé. Aj napriek tomu, že ten blog nemal nejako veľa čitateľov (čo nechápem, lebo bol skvelý) z neho vyžarovala skvelá atmosféra. Miesto kde si človek oddýchne, inšpiruje sa, zabaví sa. A ak to poteší čo i len jedného človeka, aj to mi prišlo skvelé. A presne o toto sa chcem snažiť. Nejdem a ani sa nechcem snažiť o perfektný blog plný "dokonalých" fotiek ktoré však predtým niekto hodinu aranžoval a plný prázdnych, neúprimných slov. Dúfam však, že o tom sa už presvedčite vy sami.
A keď už je tu ten advent, pridávam ochutnávku vianočnej atmosféry u nás doma. A že je skoro? pche! Ani sa nenazdáte a Vianoce sú tu. Preto si tento rok namiesto stresovania sa a nahánania užite toto obdobie s úsmevom a s priateľmi a rodinou po boku. Veď Vianoce sú tu koniec koncov iba raz do roka.
tento rok ladím izbu do strieborna, more coming soon...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára